S pojmom zmenka sa najčastejšie stretneme v oblasti medzinárodného platobného styku, ale v niektorých prípadoch aj tuzemského. Zmenka sa vo všeobecnosti považuje za úverový a platobný nástroj, teda cenný papier, ktorý je určený na obchodovanie. Môže tiež slúžiť ako prostriedok napríklad na platenie, získanie obchodného alebo bankového úveru, zabezpečenie úveru, získavanie hotovosti eskontom, to znamená, predajom banke, pred lehotou jej splatnosti. Je to teda cenný papier, ktorý obsahuje záväzok vystaviteľa uhradiť určitú peňažnú sumu, na dohodnutom miest a v určitom čase majiteľovi tejto zmenky. Vystupujú tu tri subjekty, a to: vystaviteľ – majiteľ zmenky, veriteľ, zmenkovník a zmenkový ručiteľ – avalista.

Vo všeobecnosti rozlišujeme zmenky na dva základné druhy:

Vlastná zmenky, ktorou sa vystaviteľ zaväzuje uhradiť záväzok veriteľovi, teda majiteľovi zmenky, v určitom čase a mieste. Stretávame sa tu len s dvomi subjektami, a to je veriteľ a dlžník (vystaviteľ). Na tejto zmenke musí byť jasne uvedené: „za túto zmenku zaplatím“. Cudzia zmenka, nazývaná aj trata, predstavuje bezpodmienečný príkaz vystaviteľa zmenky ako záväzok voči tretej osobe, väčšinou banke, aby vyplatila danú peňažnú sumu osobe uvedenej na zmenke, v stanovený čas a na stanovenom mieste. Vystupujú tu teda tri subjekty. Zmenka sa stáva platnou podpísaním sa všetkých zasiahnutých strán.

Náležitosti platnej zmenky:

• zmenka musí vyjadrovať bezpodmienečný príkaz zaplatiť, resp. prísľub (záväzok) zaplatiť určitú sumu, vyjadrenú slovom aj číslom v príslušnej mene,
• musí byť na nej uvedené meno dlžníka, toho kto má zaplatiť, a meno prijímateľa peňažnej čiastky,
• ďalej dátum a miesto vystavenia danej zmenky,
• podpisy všetkých zúčastnených strán overené notárom.

Pri zmenkových vzťahoch je možné prijatie cudzej zmenky, že dlžník navrhne len čiastočné plnenie zmenky, v tomto prípade druhá strana nesmie tento návrh odmietnuť. Zmenka sa najčastejšie uhrádza v hotovosti, ale po vzájomnej dohode je možná úhrada aj na bankový účet alebo prevodom.